reklama

Uzbekistan 2. – Samarkand, Chiva, Buchara

Z rušného Taškentu som sa rozhodol do Samarkandu cestovať miestnym autobusom. Okolo autobusovej stanice striehli hordy neuveriteľne agresívnych taxikárov a na nástupištiach už čakali 3 pripravené autobusy do Samarkandu, treba si dať ale pozor a nastúpiť do naj plnšieho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

V autobuse som stretol neuveriteľne sympatický pár dôchodcov z Barcelony, ktorí už cestuje viac ako 40 rokov a všetko berie s humorom. Keď mi rozprávali ako sa cestovalo pred rokmi, bez Lonely planet, internetu, mal som na chvíľu chuť vystúpiť z autobusu a slávnostne zapáliť bedeker. Spolu sme našli aj príjemné bývanie v židovskej štvrti v Samarkande. Ubytovanie v Uzbekistane je na veľmi dobrej úrovni, väčšinou sa dá nájsť v historických domoch, s raňajkami, za 20 eur na izbu a noc. Raňajky sú stále bohaté, s ovocím a neodmysliteľným marhuľovým džemom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Na ubytovanie cudzincov musia mať aj penzióny špeciálnu licenciu. V Taškente ma dokonca nechceli ubytovať ani v hoteli pre Rusov a Kazachov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Samarkand ( perla hodvábnej cesty) – je ozaj pravda čo sa o ňom hovorí....kto bol v Iráne, môže mu trochu pripomínať Esfahan. Všetko je upravené, všade je zeleň a kvety, historické pamiatky poopravované, skrátka všetko je tak ako má byť. Mne sa páčila stará židovská štvrť, nie je v nej síce toľko pamiatok ako v ostatných častiach mesta ale je „živá“, obývaná domácimi , v peknom centre, kde nenájdete ani smietku na zemi sú väčšinou obchody so suvenírmi a večer pusto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V reštauráciách v celom Uzbekistane ponúkajú skoro všade podobné jedlá a to plov, hustý hovädzí vývar alebo inú hustú polievka a k tomu veľa chleba a čierny alebo zelený čaj. Všetko je lacnejšie ako na SK ale drahšie ako v Kirgizsku alebo Tadžikistane. Alkohol predávajú len v špeciálnych obchodoch. 

Základné potraviny väčšinou domáci kupujú na bazároch, ktoré sú v každom meste, nákupné centrá v našom ponímaní som tam nevidel, ani McDonald a podobné siete, väčšie predajne potravín áno s prevažne ruským tovarom. Ceny plus mínus ako u nás a 2 dl Coca Cola v obchode stála 2 E, samozrejme majú aj jej "vlastnú verziu". Ovocie bolo neskutočne dobré, hlavne melóny, marhule a naj šťavnatejšie broskyne na svete, na jednu mám stále pamiatku na bielom tričku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia sú všade milí, často sa im lesknú v ústach zlaté zuby, pokúšajú sa komunikovať a to hlavne v ruštine, po anglicky hovoria len mladí a sú ochotní Vás aj odprevadiť na miesto, ktoré hľadáte. Všetci sa bez okolkov pýtajú koľko zarábate a viac krát sa mi stalo, že sa ma opýtali, či by som im nemohol vybaviť víza na SK.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zlatý klinec Samarkandu je samozrejme Registan, jedno z najkrajších námestí sveta, kde boli v minulosti za panovania Timurovej dynastie 3 madrásy = islamské školy.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zo Samarkandu som ďalej pokračoval vlakom na sever Uzbekistanu do Urgencu, a odtiaľ do oázy Khiva (Chiva) . Cesta (25 eur v prepočte ) vlakom trvá viac ako 12 hodín púšťou a cez nekonečné bavlníkové plantáže a vlaky sú minimálne na našej úrovni. Vraj farmári majú štátom prikázané pestovať bavlník a aj keď to je pre nich nevýhodné, nemôžu to zmeniť, Keď som sa zhovorčivého spolucestujúceho opýtal na ich prezidenta, tak sa len poobzeral po ostatných 2 spolucestujúcich v kupé a naznačil mi, že mám ísť von, kde mi povedal, čo si o Karimovi myslí.., hoci má dobrú prácu, pracuje v IT, chce Uzbekistan opustiť a odísť preč, najradšej do EU ale reálne skôr do Ruska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Z Urgencu som zobral do oázy Chiva zdieľaný taxík za 2 Eurá, ktorý ma doviezol priamo za hradby starého mesta. Mesto je obohnané hradbami a zjednodušene sa dá povedať, že je jedným veľkým múzeom s 50 historickými pamiatkami a 250 starými domami.. Večerná prechádzka mestom patrí medzi highlighty mojej cesty. Len 5 km ďalej sa nachádza hranica s Turkménskom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Z Urgencu som pokračoval zdieľaným taxíkom do slávnej Buchary, celá cesta vedie cez rozpálenú púšť Karakum. Cesta trvá od 6 do 10 hodín, podľa „kondície“ šoféra stojí okolo 15 E. Nám to trvalo 8 hodín a bolo to vyčerpávajúce, keďže auto nemalo klímu. Polovica cesty je v perfektnom stave ale druhá je biedna. Jednu polovicu stavali Nemci, druhú Číňania. Typnite si, ktorú kto ? V Uzbekistane autá jazdia na plyn a zaujímavé je tankovanie. Pred čerpacou stanicou musia okrem šoféra všetci vystúpiť a prejsť pešo k výjazdu zo stanice kde sa nachádza obchod a toaleta.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj Buchara patrí pod UNESCO…

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Z Buchary som pokračoval na hranice do Tadžikistanu, kde jedinou možnosťou sú zdielané taxíky cez mesto Karshi. Na parkovisku, odkiaľ odchádzajú som sa zoznámil s mladou rodinou s dieťaťom, ktorá išla na návštevu k príbuzným a veliteľkou pohraničnej armády z tadžickej hranice. Takže sme boli ideálna skupina na zjednávanie taxíkov a keďže ja som bol „nemý spolucestujúci“ veliteľka cestu zorganizovala za polovičnú cestu. Najviac sme sa bavili na tom, ako jej všetci tí taxikári v uzbeckom jazyku ( 3 krát prestup) radili ako ma má oklamať. Keďže ja som vystupoval posledný – taxikár od nej dostal príkaz, aby jej predo mnou zavolal, že som OK. 

Obrázok blogu

Z mestečka Denau som už sám pokračoval do hraničnej dediny Sariosiyo. Na prázdnej hranici som sa zdržal asi 3 hodiny, kde policajti nekontrolovali potvrdenia z hotelov ale pri detailnej prehliadke batohu mi ukradli švajčiarsky vreckový nôž. Tadžickí colníci, ktorých som vyrušil pri večeri ma privítali so širokým úsmevom, ale to už je iný príbeh .

S týmto pánom som išiel posledným taxíkom do Sariosiya, kde som musel ísť s nim na bazár, kde ma predstavil všetkým známym a pozval na večeru. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Najlepší a najlacnejší variant ako sa dostať do Uzbekistanu je Bishkek, keďže do Kirgizska nepotrebujeme víza a odtiaľ je dobré spojenie do všetkých štátov Strednej Ázie a v Bishkeku sa ľahko vybavujú víza do okolitých štátov. Moja letenka cez Istanbul kúpená pol roka dopredu stála 350 E,

Uzbekistan ešte nie je postihnutý masovou turistikou, väčšina turistov hovorí po rusky, no pomerne často som stretával aj Francúzov, Španielov...Celý čas som sa cítil bezpečne a ani som od ostatných cestovateľov nepočul, žeby mal niekto problém, samozrejme okrem prechodu hraníc. Historické mestá sú pripravené, problém je občas nájsť reštauráciu a keď si odmyslím policajtov na hraniciach tak je všetko v pohode... 

Lubo Jambrich

Lubo Jambrich

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rad dobrodruzne cestujem, Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu